Hráč ľadového hokeja sa stretáva takmer každý deň v súbojoch so súperom,
nepríjemným napádaním, narazením na mantinel, či dokonca v pästných súbojoch. V
dôsledku toho, že ľadový hokej je kontaktný šport dochádza na plochách k veľmi závažným
zraneniam, ktoré môžu mať neskôr nepríjemné zdravotné následky pre hráčov. Viaceré štúdie
Flik et al. (2005), Grady (2010), Ruhe et al. (2014), Hutchison et al. (2015), Tuominen et al.
(2015), Hänninen et al. (2016), Blake et al. (2017), Pauelsen et al. (2017), Halstead et al.
(2018), Schneider et al. (2018), Smith et al. (2019) a iné upozorňujú na nárast otrasov mozgu
v športovej hre ľadový hokej a na dôsledky týchto zranení.
Cieľom práce je priblížiť problematiku otrasov mozgu v ľadovom hokeji. Nepríjemné
zranenia, ktoré čoraz viac sledujeme na ľadových plochách so sebou nesú aj vážne zdravotné
riziká pre športovcov do budúcnosti. Priblížením problematiky a retrospektívnym výskumom
môžeme dospieť k zaujímavým výsledkom.
Ako dlhoročný hráč ľadového hokeja som odohral viac ako tristo zápasov na
seniorskej úrovni, v ktorých som sa stretol s množstvom neprimeraných a zákerných
zákrokov. Tieto nepríjemné situácie sa neraz skončili zranením. Za jedno z najťažších zranení
v ľadovom hokeji považujeme otras mozgu. Veľkým negatívom pre hráčov s otrasom mozgu
je vo viacerých prípadoch nerozvážny a skorý návrat do tréningového procesu.
Neuvedomujeme si závažnosť možných komplikácii a dôsledkov do budúcej hokejovej
kariéry. Výskumy sú zaujímavé z hľadiska dopadu tohto
závažného zranenia na budúce zdravotné problémy. Dozvedeli sme sa, že otras mozgu môže
zvyšovať riziko prejavu neurodegeneratívnych ochorení ako je napríklad Parkinsonova
choroba, Alzheimerova choroba, prípadne zhoršenie kognitívnych funkcií.

TEORETICKÝ ROZBOR PROBLEMATIKY OTRASOV MOZGU V ĽADOVOM HOKEJI

OTRAS MOZGU

Otras mozgu je možné definovať ako komplex patofyziologických procesov, ktoré
ovplyvňujú mozog. Je spôsobený traumatickými biomechanickými poškodeniami. Zranenie
vzniká najmä pôsobením veľkej sily. Zranenie vzniká napríklad pri pádoch, v súbojoch,
narazením na mantinel, pri nárazoch hlavy, ranou do krku, či tváre. Pri otrase mozgu môže
dôjsť až k strate vedomia (Aubry et al. 2002). Štúdia Carney et al. (2014) zosumarizovala
prehľad prevládajúcich ukazovateľov, ktoré sú spojené s otrasom mozgu:
 zmätok, dezorientovanosť bezprostredne po udalosti,
 porucha rovnováhy do 1 dňa po poranení,
 pomalší reakčný čas do 2 dní po zranení,
 porucha verbálneho učenia a pamäti do 2 dní po poranení.
Je známe, že otrasy mozgu v športe sa celosvetovo veľmi zvyšujú. Langlois et al.
(2006) uvádzajú, že len v USA sa eviduje okolo 1,6 – 3,8 miliónov otrasov mozgu, ktoré
vznikajú v športe. Z pohľadu veľmi banálne zranenie môže mať závažné dôsledky a dopad na
budúce zdravie športovcov. Štúdie poukazujú na to, že anamnéza otrasov mozgu je spojená
s možným poškodením duševného zdravia a kognitívnymi poruchami niektorých športovcov
(Manley et al. 2017). Otras mozgu môže viesť až k zvýšenému riziku neurodegeneratívnych
ochorení v neskoršom veku (Baugh et al. 2012). Autori Ruhe et al. (2014), Flik et al. (2005)
uvádzajú, že riziko zranenia otrasu mozgu je vyššie v zápase ako v tréningovom procese.
Štúdia (Nyberg et al. 2015) preukázala, že po otrase mozgu je neurokognitívna funkcia
a rovnováha negatívne ovplyvnená na viac ako 6 dní.
Od roku 1990 do roku 2006 boli v Spojených štátoch amerických analyzovaní
pacienti z urgentného príjmu . Z databázy a záznamov pacientov bolo až 8228 ošetrených
zranení, ktoré pochádzali z prostredia ľadového hokeja. Z týchto zranení bolo 19,1 %
v oblasti hlavy, 16,4 % bolo poranení tváre, 7% boli otrasy mozgu (Deits et al. 2010).
Údaje uvádzané v štúdii Joyce a Brayden (2019) prezentujú, že v športoch ľadový
hokej, cyklistika, futbal a baseball je najvýraznejšie riziko zranenia otras mozgu. Autori
zdôrazňujú potrebu verejného vzdelávania o závažnosti tohto zranenia. Tiež za dôležité
považujú vypracovať stratégiu prevencie a lepšiu koordináciu spojenú s databázou poranení
hlavy, ktoré vznikajú v športe.
 
V snahe lepšie porozumieť otrasom mozgu vykonali (Delaney et al. 2005) anonymný
prieskum. Prieskum sa uskutočnil v priebehu 6-mesačného obdobia na oddelení urgentného
príjmu. Na základe anamnézy respondentov, ktorí počas predchádzajúcich 12 mesiacov
nahlásili príznaky otrasu mozgu, sa respondenti zaradili do výskumu. Na anonymný dotazník
odpovedalo 522 respondentov. 20, 1 % respondentov uviedlo, že zažili príznaky otrasu mozgu
po tom, čo boli zasiahnutí do hlavy. Zo 105 respondentov, ktorí zažili otras mozgu si až 88,6
% nepriznalo, že prekonali otras mozgu. Až 28,2 % opýtaných sa zapojilo aspoň do jednej
aktivity, ktorá bola považovaná za vysoko ohrozujúcu po otrase mozgu. Najčastejším
príznakom po tomto zranení bola bolesť hlavy. Z výskumu vyplýva, že pacienti nemajú
dostatočné informácie o závažných zdravotných komplikáciách, ktoré môžu vzniknúť
v dôsledku otrasu mozgu. Toto zranenie by sa nemalo brať na ľahkú váhu a dôležitý je
odborný lekársky dohľad.

OTRAS MOZGU HRÁČOV MLADŠÍCH KATEGÓRIÍ

Otras mozgu je jednou z najdôležitejších tém takmer vo všetkých športoch, vo všetkých
vekových kategóriách. S týmto závažným zranením sa stretávame už v detských
a dorasteneckých kategóriách. Výskumy preukazujú, že deti a mladiství si po otrase mozgu
vyžadujú dlhší čas na zotavenie ako dospelí (Grady 2010). V roku 2010 Americká akadémia
pediatrov uverejnila svoju prvú klinickú správu na túto tému. Teória poznania sa rozširuje
a prístupy k zvládaniu otrasov mozgu vďaka mnohým výskumným štúdiám pokročili. Najmä
pediatri by mali dobre poznať diagnostické hodnotenie a stratégiu riadenia rekonvalescencie.
Dokonale zvládnutý manažment môže pomôcť pri znížení rizika dlhodobých symptómov
a komplikácií. Symptómy otrasu mozgu často zasahujú do výkonu v škole, ovplyvňujú
spoločenský život, vzťahy v rodine, život športovca. Otras mozgu môže negatívne ovplyvniť
emocionálnu pohodu zdravého športovca. Každý jeden otras mozgu je veľmi špecifický, preto
je nutné ku každému zranenému športovcovi pristupovať individuálne. Hlavnou zložkou
v liečbe je redukcia fyzickej a kognitívnej aktivity. Návrat k činnosti sa uskutočňuje pomocou
postupného programu hodnotenia symptómov (Halstead et al. 2018).
V Kanadskej hokejovej lige sú otrasy mozgu bežné zranenie v detských kategóriách.
Eviduje sa okolo 250 000 zranení takéhoto typu počas sezóny. Tie tvoria až 38,5 %
z celkových zranení (Blake et al. 2017).
 
Metaanalýza, ktorá sa zaoberala rozborom viacerých štúdií so zameraním na tému
otrasov mozgu v detských kategóriách preukázala, že medzi športy s najvyšším rizikom tohto
zranenia patrí: hokej, rugby a americký futbal. Najnižšia evidencia otrasov mozgu sa
preukázala v športoch: volejbal, baseball a cheerleading (Pfister et al. 2016).
Štúdia (Fickling et al. 2019) využívala elektroencefalografiu na objektívne hodnotenie
otrasov mozgu. Prístrojom sa zisťovala úroveň kognitívnych funkcií (celkovo ich bolo
hodnotených šesť) hráčov, ktorí boli po otrase mozgu. Autori sledovali hráčov juniorskej
súťaže USA počas dvoch sezón. Výskumu sa zúčastnilo 47 hráčov. 12 hráčov z výskumného
súboru malo počas týchto dvoch sezón otras mozgu. Testovaniu úrovne kognitívnych funkcií
sa podriadili po otrase mozgu a následne po uplynutí rekonvalescencie a návratu do hry. 23
hráčom nebol diagnostikovaný otras mozgu počas sezón a boli účastníkmi vstupného aj
výstupného testovania. Otras mozgu spôsobil štatisticky významne zvýšenú amplitúdu
a oneskorené skóre latencie pre všetkých 6 vitálnych funkcií mozgu. Dôležité je, že aj
v základnej amplitúde pozornosti boli zistené signifikantne významné zmeny v návratnosti do
hry, čo poukazuje na pretrvávajúce subklinické poškodenie mozgu.
Cieľom štúdie Kontos et al. (2016) bolo priblížiť výskyt otrasov mozgu v skupine
mladých hokejistov vo veku od 12 do 18 rokov. Výskumu sa zúčastnilo 397 hráčov ľadového
hokeja zo západnej Pensylvánie; Bostonu, Massachusetts a Birminghamu, Alabama, počas
sezóny 2012–2013 a 2013–2014. Okrem chlapcov bolo do výskumu zaradených aj 67 dievčat.
Počas sledovaného obdobia bolo zaznamenaných 37 lekársky diagnostikovaných otrasov
mozgu. Viac ako 40 % otrasov mozgu bolo vyvolaných nedovoleným bránením. Tiež sa
preukázalo, že otrasy mozgu sa prejavili väčším podielom v zápase ako v tréningovom
procese. Štúdia tiež preukázala, že mladší hráči (12 – 14 rokov) mali v sledovanom období
viac otrasov mozgu ako starší hráči (15 – 18 rokov).
Výskum Schneider et al. (2018) sa zameral na preskúmanie miery otrasov mozgu
a silných otrasov mozgu v skupine elitných hráčov ľadového hokeja vo veku 13 – 17 rokov.
Celkovo sa tejto štúdie zúčastnilo 778 hokejistov (659 mužov a 119 žien). Počas sledovaného
obdobia (8 mesiacov) bolo hlásených 143 otrasov mozgu. Negatívny dôsledok otrasu mozgu
bola dlhá rekonvalescencia. Niektorí hráči nastúpili do ďalšieho hokejového programu až po
desiatich dňoch od otrasu mozgu (74 % z hráčov). Dobu rekonvalescencie dlhšiu ako 30 dní
malo 20 % hráčov. Štúdia preukázala, že otras mozgu je bežným zranením v tejto vekovej
kategórii, avšak dlhé obdobie zotavenia môže negatívne ovplyvniť súťažnú sezónu.
 
Cieľom štúdie Schneider et al. (2018b) bolo vyhodnotiť akútne zmeny viacerých
kognitívnych a neuromuskulárnych funkcií elitných hráčov mládežníckych kategórií po otrase
mozgu. Výskumu sa zúčastnili 13 – 17 ročný hráči ľadového hokeja. Vykonávali sa testy sily
krčnej chrbtice, test funkcie vestibulárneho analyzátora, test dynamickej rovnováhy a test
rozprávania počas chôdze. Všetky testy boli vykonané po úraze otrasu mozgu. Vo výsledkoch
sa prejavilo, že meranie sily krčnej chrbtice bolo výrazne zhoršené dôsledkom otrasu mozgu.
Ďalej sa preukázalo, že po otrase mozgu nedošlo k štatisticky významnej zmene v teste
dynamickej rovnováhy a funkcii vestibulárneho analyzátora. V závere autori konštatujú, že
otras mozgu ovplyvnil silu krčnej chrbtice a funkciu rozdelenej pozornosti.
Medzinárodná hokejová federácia zabezpečila analýzu zranení na dvoch najvýznamnejších podujatiach mládežníckych hokejových kategórií. Výskum sa uskutočnil na
turnaji Svetové hry mládeže a Zimné olympijské hry mládeže. Zistilo sa, že počas turnajov
došlo k 583 zraneniam, z toho 39,8 % boli poranenia hlavy. Po týchto zraneniach hlavy sa
11,2 % hráčov vrátilo naspäť do turnaja. 9,9 % hráčov sa už naspäť do turnaja nevrátilo
v dôsledku silného otrasu mozgu (Tuominen et al. 2015).

OTRAS MOZGU V SENIORSKÝCH KATEGÓRIÁCH

Summit III., ktorý sa konal v USA priniesol aktualizované vedecké poznatky
z problematiky otrasov mozgu v ľadovom hokeji. Účastníci summitu sa zaoberali týmito 5
hlavnými témami:
 
1. opísať epidemiológiu športových otrasov mozgu,
2. klasifikovať stratégiu prevencie voči vzniku otrasu mozgu,
3. definovať, aké sú objektívne diagnostické testy,
4. identifikovať liečbu,
5. integrovať vedeckú a klinickú starostlivosť do prioritných akčných plánov
a politiky.
 
Akčný plán vychádzal zo 40 vedeckých publikácií. Celkovo 155 účastníkov ako sú napríklad
zdravotné sestry, lekári, fyzioterapeuti, tréneri, vedci neuropsychológovia hlasovali za finálne
znenie prioritných zameraní vychádzajúcich zo Sumittu III. Za najdôležitejšie autori považujú
zriadiť národnú a medzinárodnú databázu , ktorá by zaznamenávala otrasy mozgu vzniknuté
v dôsledku športu. Ďalej je nutné eliminovať kontaktnú hru v mládežníckych kategóriách.
 
Propagovať hru modifikovaného správania (Fair play) voči súperovi. Presadzovať pokuty za
napádanie a nešportové správanie voči súperovi v juniorských a profesionálnych
(seniorských) kategóriách. Dôležité je tiež stanoviť objektívne testy na diagnostiku otrasov
mozgu. Tiež je nutné základné testovanie na zlepšenie diagnózy otrasu mozgu pre všetky
vekové kategórie. Na zníženie rizika, závažnosti a následkov otrasov mozgu v športe ľadový
hokej je potrebné urýchlené vykonávanie prioritných bodov Summitu III (Smith et al. 2019).

zdroj: http://www.thestarphoenix.com
Otras mozgu v NHL

Výskumu Hurtubise et al. (2016) sa zúčastnilo 102 hráčov NHL. 51 z týchto hráčov
v minulosti prekonala otras mozgu. Všetci účastníci výskumu absolvovali diagnostiku
vizuálnomotorických úloh, ktorá sa realizovala na počítači. Prvý test sa týkal štandardného
mapovania. V druhom teste bola vízia a činnosť oddelené, išlo o neštandardné mapovanie. Vo
výskumnej skupine sa pozoroval reakčný čas a presnosť vykonania činnosti. V skupine, ktorá
mala v minulosti otras mozgu bol reakčný čas pomalší a presnosť vykonania činnosti horšia.
V kontrolnej skupine, ktorá nemala v minulosti otras mozgu neboli preukázané zhoršené
výsledky v jednotlivých testoch. V závere autori konštatujú, že športovci na úrovni elitnej
kategórie môžu mať pretrvávajúce neurologické deficity, ktoré sa nedajú zistiť štandardnými
klinickými hodnoteniami.
Štúdia Hutchison et al. (2015) sledovala otrasy mozgu počas 3,5-ročného obdobia
v rokoch 2006 – 2010 v národnej hokejovej lige USA (NHL). Digitálne videozáznamy boli
kódované a analyzované pomocou Heads Up Checklist. Z celkových 197 medicínsky
diagnostikovaných otrasov mozgu 88 % vzniklo v dôsledku kontaktu so súperom. Najviac
otrasov mozgu bolo počas prvej tretiny zápasu až 47 %. Väčšina otrasov mozgu vznikala
v obrannom pásme (45 %). Približne 47 % otrasov mozgu sa vyskytlo na otvorenej ľadovej
ploche. 53 % bolo po obvode ľadovej plochy. 37 % sa vyskytlo pri zrážke na mantinel alebo
sklo. Výskyt otrasov mozgu v súvislosti s celkovým počtom zranení je vyšší
v severoamerických ligách ako v európskych ligách (Ruhe et al. 2014).
V štúdii Kuhn et al. (2016) sa vyhodnotil výkon hráčov NHL, ktorí v minulosti
zaznamenali otras mozgu. V rokoch 2008 – 2009 bol u hráčov zaznamenaný otras mozgu.
Neskôr v sezóne 2014 – 2015 bol vyhodnotený dopad tohto zranenia. Kontrolnú skupinu
tvorili hráči, ktorí vynechali v rokoch 2008 – 2009 sezónu z iných dôvodov ako boli zranenia.
Celkovo sa sledovalo 94 hráčov, ktorí zaznamenali otras mozgu. Kontrolnú skupinu tvorilo 58
hráčov. Tieto dve skupiny boli porovnané v základnej hokejovej štatistike vo výkone v hre.
Vo výsledkoch sa nepreukázali signifikantne významné rozdiely medzi skupinami
v sledovaných parametroch. V závere autori konštatujú, že hráči, ktorí sa vrátili do hry po
otrase mozgu nepreukázali zmeny vo výkone alebo štýle hry.

Otras mozgu v švédskych hokejových ligách

Cieľom výskumu Nyberg et al. (2015) bolo analyzovať, či športovci, ktorí utrpeli otras
mozgu, majú zvýšené riziko následných traumatických poranení. Štúdia sa uskutočnila
v švédskom hokejovom klube počas 28 sezón. Všetky zranenia a absencie boli zaregistrované.
Hráči, ktorí utrpeli otras mozgu, boli sledovaní po dobu 7, 21 a 42 dní s ohľadom na nové
zranenia a boli porovnaní so skupinou hráčov s poraneniami kolenného kĺbu. Vo výsledkoch
autori konštatujú, že hráči, ktorí utrpeli otras mozgu nemali zvýšené riziko ďalších zranení.
Naopak hráči s traumatickým zranením kolena neskôr preukazovali zvýšené riziko ďalších
závažných zranení. Negatívom pri otrase mozgu je doba rekonvalescencie, ktorá vo väčšine
prípadov bola vyššia ako 28 dní.
Počas výskumného obdobia 26 sezón bolo do štúdie zapojených 267 hráčov seniorskej
kategórie. Výskum sa uskutočnil v najvyššej švédskej hokejovej lige. V tomto období bolo
zaznamenaných 1638 zranení. V 162 prípadoch týchto zranení sa jednalo o otras mozgu.
Miera incidentov sa pohybovala od 0/1000 v prevej sezóne až po 118/1000 pre poslednú
zaznamenávanú sezónu. Tento výskum preukázal signifikantne významný nárast otrasov
mozgu počas sledovaného obdobia. Tiež sa preukázalo, že rehabilitácia alebo doba zotavenia
po otrase mozgu smeruje k trendu predlžovania, vzhľadom na možné vzniknutie rizík
spojených s týmto závažným zranením. Za dôležité pri skúmaní rizika otrasu mozgu autori
považujú sledovať správanie zranených športovcov a zaznamenávať rehabilitačné protokoly
(Pauelsen et al. 2017).
Štúdia Wennberg a Tator (2003) prezentuje mieru výskytu otrasov mozgu za obdobie
rokov 1986 -1 987 a 2001 – 2002. Miera otrasov mozgu v porovnaní týchto dvoch období
stúpla trojnásobne. Práve väčší, rýchlejší hráči a lepšie materiálne vybavenie negatívne
zvýšilo riziko otrasov mozgu. Pokles otrasov mozgu od roku 1997 prezentuje, že zvýšená
miera incidentov a zranení viedla k opatreniam zmeniť pravidlá a materiálne vybavenie
hráčov.

Otras mozgu vo švajčiarskych hokejových ligách

Vo švajčiarských hokejových ligách bola počas dvoch sezón v rokoch 1996 a 1997
vykonaná epidemiologická analýza zranení súvisiacich s poranením tváre, hlavy a krku.
Cieľom štúdie bolo preskúmať mechanizmus zranení, či funkciu a úlohu ochranných
prostriedkov. Počas hry alebo praxe došlo k 392 zraneniam. Úrazy hlavy a zranenia tváre
tvorili 26 %. Väčšina z týchto zranení bola klasifikovaná ako menšie zranenia. Autori
uvádzajú, že všetkým zraneniam by sa dalo predísť, ak by sa hralo podľa pravidiel a prilba
spolu s plexisklom by sa používala správne a dôsledne (Biasca et al. 2005).

Otras mozgu vo fínskych hokejových ligách

V štúdii Mölsä et al. (1997) bol sledovaný výskyt zranení vo fínskej hokejovej lige
počas sezóny 1988 a 1989. Konkrétne bolo sledovaných 7 fínskych hokejových klubov. Za
výskumné obdobie bolo spolu zaznamenaných 189 zranení. V 4 tímoch najvyššej úrovne
fínskej národnej hokejovej lige bolo zaznamenaných 134 zranení. 55 zranení bol evidovaných
v 3 tímoch druhej najvyššej súťaži. 5 % zranení bolo klasifikovaných ako závažné. 8 % boli
zlomeniny a 18 % zranení boli úrazy hlavy alebo tváre. Už v tomto období registrujeme údaje
o závažných dôsledkoch úrazov hlavy.
Po 4. medzinárodnej konferencii o otrasoch mozgu, ktorá sa konala v novembri 2012
v Zürichu bol uverejnený program na posudzovanie otrasov mozgu The Sport Concussion
Assessment – Third Edition (SCAT3). Tento materiál môže byť považovaný za súčasný
štandard v hodnotení otrasov mozgu súvisiacich so športom. Spája v sebe základné informácie
s objektívnymi hodnotiacimi nástrojmi zameranými na zachytenie spektra klinických
príznakov a symptómov, kognitívnej dysfunkcie a fyzického deficitu otrasov mozgu. Táto
štúdia poskytuje reprezentatívne normatívne referenčné hodnoty pre SCAT3 pre
profesionálnych mužských hokejistov vo Fínsku. Na jednotlivých zložkách SCAT3 bola
zaznamenaná výrazná variabilita východiskovej výkonnosti športovcov. V kontexte
poúrazového testovania toto normatívne skóre pomáha rozlíšiť to, čo je abnormálne a možno
súvisiace s poranením (Hänninen et al. 2016).

ZÁVER
Na základe našej prehľadovej štúdie považujeme za dôležité zvyšovať povedomie
o závažnosti zranenia otras mozgu, ktoré vzniká najmä pri športe a dôsledky tohto zranenia
sú v mnohých prípadoch podceňované. Podobne ako autori (August a Torres 2019)
považujeme za významné zamerať pozornosť najmä prevencii. Dôležitý je najmä
multifaktoriálny prístup viacerých zložiek dokopy. Tento prístup zahŕňa najmä systémové
zmeny. V oblasti materiálneho vybavenia je nutné vyvíjať výrobky, ktoré sú bezpečné
a dostatočne chránia telo pred zranením. Zmena pravidiel a väčšie tresty v prípade
nepríjemných zranení môžu tiež ovplyvniť pozitívny vývoj menšieho počtu zranení
v budúcnosti. Vzdelávania je nevyhnutné z hľadiska pochopenia závažností a možných rizík
spojených s týmto zranením. Najmä odhaľovanie ďalších významných poznatkov a realizácia
ďalších výskumov nám pomôže rozšíriť teóriu poznania.
Aj napriek tomu, že som na ľadovej ploche strávil takmer 25 rokov z môjho života, za
toto obdobie som sa nestretol so zranením otras mozgu. Po naštudovaní danej problematiky
som si uvedomil závažnosť tohto zranenia. Ako budúci tréner nebudem brať na ľahkú váhu
zranenia hlavy, tváre krku a ani iné úrazy. Otras mozgu môže byť závažným zranením, najmä
ak sa hráči vrátia do tréningového procesu príliš skoro a nedodržia dobu rekonvalescencie.
Možné riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení, či pokles úrovne kognitívnych funkcií
je významným ukazovateľom, že žiaden otras mozgu by sme nemali považovať za banálne
zranenie a postupovať zodpovedne pri vyšetrení aj liečbe.
 
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. AUBRY, M., R. CANTU, J. DVORAK, T. GRAF-BAUMANN, K. JOHNSTON,
J. KELLY, M. LOVELL, P. MCCRORY, W. MEEUWISSE a P. SCHAMASCH,
2002. Summary and agreement statement of the first International Conference on
Concussion in Sport, Vienna 2001. British Journal of Sports Medicine [online].
2002, roč. 36, č. 1, s. 6–7. ISSN 0306-3674, 1473-0480. Dostupné na:
doi:10.1136/bjsm.36.1.6
2. AUGUST, Joshua a Alcy TORRES, 2019. Prevention of Concussion. Seminars in
Pediatric Neurology [online]. 2019 [cit. 4. apríl 2019]. ISSN 1071-9091. Dostupné
na: doi:10.1016/j.spen.2019.03.015
3. BAUGH, C. M., J. M. STAMM, D. O. RILEY, B. E. GAVETT, M. E.
SHENTON, A. LIN, C. J. NOWINSKI, R. C. CANTU, A. C. MCKEE a R. A.
STERN, 2012. Chronic traumatic encephalopathy: neurodegeneration following
repetitive concussive and subconcussive brain trauma. Brain Imaging and
Behavior [online]. 2012, roč. 6, č. 2, s. 244–254. ISSN 1931-7565. Dostupné na:
doi:10.1007/s11682-012-9164-5
4. BIASCA, N., S. WIRTH a Y. TEGNER, 2005. Head Injuries and Facial Injuries in
Ice Hockey. European Journal of Trauma [online]. 2005, roč. 31, č. 4, s. 369–374.
ISSN 1615-3146. Dostupné na: doi:10.1007/s00068-005-1049-5
5. BLAKE, T., W. MEEUWISSE, P. DOYLE-BAKER, B. BROOKS, L.
PALACIOS-DERFLINGHER a C. EMERY, 2017. When public health and sport
injury prevention meet: The relationship between physical activity volume and
concussion risk in male youth ice hockey players. Physical Therapy in Sport
[online]. 2017, roč. 28, s. e22. ISSN 1466-853X. Dostupné na:
doi:10.1016/j.ptsp.2017.08.066
6. CARNEY, N., J. GHAJAR, A. JAGODA, S. BEDRICK, C. DAVIS-OʼREILLY,
H. DU COUDRAY, D. HACK, N. HELFAND, A. HUDDLESTON, T.
NETTLETON a S. RIGGIO, 2014. Concussion guidelines step 1: systematic
review of prevalent indicators. Neurosurgery [online]. 2014, roč. 75 Suppl 1, s.
S3-15. ISSN 1524-4040. Dostupné na: doi:10.1227/NEU.0000000000000433
7. DEITS, J., E. E. YARD, C. L. COLLINS, S. K. FIELDS a R. D. COMSTOCK,
2010. Patients With Ice Hockey Injuries Presenting to US Emergency
Departments, 1990–2006. Journal of Athletic Training [online]. 2010, roč. 45, č. 5,
s. 467–474. ISSN 1062-6050. Dostupné na: doi:10.4085/1062-6050-45.5.467
8. DELANEY, J. S., F. ABUZEYAD, J. A. CORREA a R. FOXFORD, 2005.
Recognition and characteristics of concussions in the emergency department
population. The Journal of Emergency Medicine [online]. 2005, roč. 29, č. 2, s.
189–197. ISSN 0736-4679. Dostupné na: doi:10.1016/j.jemermed.2005.01.020
9. FICKLING, S. D., A. M. SMITH, G. PAWLOWSKI, S. GHOSH HAJRA, C. C.
LIU, K. FARRELL, J. JORGENSEN, X. SONG, M. J. STUART a R. C. N.
D’ARCY, 2019. Brain vital signs detect concussion-related neurophysiological
impairments in ice hockey. Brain [online]. 2019, roč. 142, č. 2, s. 255–262. ISSN
0006-8950. Dostupné na: doi:10.1093/brain/awy317
10. FLIK, K., S. LYMAN a R. G. MARX, 2005. American collegiate men’s ice
hockey: an analysis of injuries. The American Journal of Sports Medicine [online].
2005, roč. 33, č. 2, s. 183–187. ISSN 0363-5465. Dostupné na:
doi:10.1177/0363546504267349
11. GRADY, M. F., 2010. Concussion in the Adolescent Athlete. Current Problems in
Pediatric and Adolescent Health Care [online]. 2010, roč. 40, č. 7, s. 154–169.
ISSN 15385442. Dostupné na: doi:10.1016/j.cppeds.2010.06.002
12. HALSTEAD, M. E., K. D. WALTER, K. MOFFATT a Council on Sports
Medicine And FITNESS, 2018. Sport-Related Concussion in Children and
Adolescents. Pediatrics [online]. 2018, roč. 142, č. 6, s. e20183074. ISSN 0031-
4005, 1098-4275. Dostupné na: doi:10.1542/peds.2018-3074
13. HÄNNINEN, T., M. TUOMINEN, J. PARKKARI, M. VARTIAINEN, J.
ÖHMAN, G. L. IVERSON a T. M. LUOTO, 2016. Sport concussion assessment
tool – 3rd edition – normative reference values for professional ice hockey players.
Journal of Science and Medicine in Sport [online]. 2016, roč. 19, č. 8, s. 636–641.
ISSN 1440-2440. Dostupné na: doi:10.1016/j.jsams.2015.08.005
14. HURTUBISE, J., D. GORBET, Y. HAMANDI, A. MACPHERSON a L.
SERGIO, 2016. The effect of concussion history on cognitive-motor integration in
elite hockey players | Concussion [online] [cit. 19. marec 2019]. Dostupné na:
https://www.futuremedicine.com/doi/full/10.2217/cnc-2016-0006?fbclid=IwAR1HLRS11YKN2pe4g0DqOq4fF8kkN0PnW-
ylZDBGCuGE4yRb7-GbqFf3Oco&
15. HUTCHISON, M. G., P. COMPER, W. H. MEEUWISSE a R. J. ECHEMENDIA,
2015. A systematic video analysis of National Hockey League (NHL) concussions,
part I: who, when, where and what? Br J Sports Med [online]. 2015, roč. 49, č. 8,
s. 547–551. ISSN 0306-3674, 1473-0480. Dostupné na: doi:10.1136/bjsports-
2013-092234
16. J. A. Shaw a B. Nielsen. A Review of the Incidence of Head Injuries in Football,
Baseball, Ice Hockey, and Cycling. American Journal of Sports Science. Vol. 7,
No. 1, 2019, pp. 1-6. doi: 10.11648/j.ajss.20190701.11
17. KONTOS, A. P., R. J. ELBIN, A. SUFRINKO, S. DAKAN, K. BOOKWALTER,
A. PRICE, W. P. MEEHAN a M. W. COLLINS, 2016. Incidence of Concussion in
Youth Ice Hockey Players. PEDIATRICS [online]. 2016, roč. 137, č. 2, s.
e20151633–e20151633. ISSN 0031-4005, 1098-4275. Dostupné na:
doi:10.1542/peds.2015-1633
18. KUHN, A. W., S. L. ZUCKERMAN, D. TOTTEN a G. S. SOLOMON, 2016.
Performance and Style of Play After Returning From Concussion in the National
Hockey League. The American Journal of Sports Medicine [online]. 2016, roč. 44,
č. 8, s. 2152–2157. ISSN 0363-5465. Dostupné na:
doi:10.1177/0363546516638327
19. LANGLOIS, J. A., W. RUTLAND-BROWN a M. M. WALD, 2006. The
Epidemiology and Impact of Traumatic Brain Injury: A Brief Overview. The
Journal of Head Trauma Rehabilitation. 2006, roč. 21, č. 5, s. 375. ISSN 0885-
9701.
20. MANLEY, G., A. J. GARDNER, K. J. SCHNEIDER, K. M. GUSKIEWICZ, J.
BAILES, R. C. CANTU, R. J. CASTELLANI, M. TURNER, B. D. JORDAN, C.
RANDOLPH, J. DVOŘÁK, K. A. HAYDEN, C. H. TATOR, P. MCCRORY a G.
L. IVERSON, 2017. A systematic review of potential long-term effects of sport-
related concussion. Br J Sports Med [online]. 2017, roč. 51, č. 12, s. 969–977.ISSN 0306-3674, 1473-0480. Dostupné na: doi:10.1136/bjsports-2017-097791
21. MÖLSÄ, J., O. AIRAKSINEN, O. NÄSMAN a I. TORSTILA, 1997. Ice Hockey
Injuries in Finland: A Prospective Epidemiologic Study. The American Journal of
Sports Medicine [online]. 1997, roč. 25, č. 4, s. 495–499. ISSN 0363-5465.
Dostupné na: doi:10.1177/036354659702500412
22. NYBERG, Gusten, Karl Hjort MOSSBERG, Yelverton TEGNER a Jack
LYSHOLM, 2015. Subsequent traumatic injuries after a concussion in elite ice
hockey : A study over 28 years. Current Research: Concussion. 2015, roč. 2, č. 3,
s. 109–112.
23. PAUELSEN, M., G. NYBERG, C. TEGNER a Y. TEGNER, 2017. Concussion in
Ice Hockey—A Cohort Study Across 29 Seasons. Clinical Journal of Sport
Medicine [online]. 2017, roč. 27, č. 3, s. 283. ISSN 1050-642X. Dostupné na:
doi:10.1097/JSM.0000000000000347
24. PFISTER, T., K. PFISTER, B. HAGEL, W. A. GHALI a P. E. RONKSLEY,
2016. The incidence of concussion in youth sports: a systematic review and meta-
analysis. Br J Sports Med [online]. 2016, roč. 50, č. 5, s. 292–297. ISSN 0306-
3674, 1473-0480. Dostupné na: doi:10.1136/bjsports-2015-094978
25. RUHE, A., A. GÄNSSLEN a W. KLEIN, 2014. The incidence of concussion in
professional and collegiate ice hockey: are we making progress? A systematic
review of the literature. British Journal of Sports Medicine [online]. 2014, roč. 48,
č. 2, s. 102–106. ISSN 1473-0480. Dostupné na: doi:10.1136/bjsports-2012-
091609
26. SCHNEIDER, K. J., A. NETTEL-AGUIRRE, L. PALACIOS-DERFLINGHER,
M. MRAZIK, B. L. BROOKS, K. WOOLLINGS, T. BLAKE, C. MCKAY, C.
LEBRUN, K. BARLOW, K. TAYLOR, N. LEMKE, W. H. MEEUWISSE a C. A.
EMERY, 2018. Concussion Burden, Recovery, and Risk Factors in Elite Youth Ice
Hockey Players. Clinical journal of sport medicine : official journal of the
Canadian Academy of Sport Medicine [online]. 2018 [cit. 1. apríl 2019]. ISSN
1050-642X. Dostupné na: doi:10.1097/JSM.0000000000000673
27. SCHNEIDER, K. J., W. H. MEEUWISSE, L. PALACIOS-DERFLINGHER a C.
A. EMERY, 2018b. Changes in Measures of Cervical Spine Function, Vestibulo-
ocular Reflex, Dynamic Balance, and Divided Attention Following Sport-Related
Concussion in Elite Youth Ice Hockey Players. Journal of Orthopaedic & Sports
Physical Therapy [online]. 2018, roč. 48, č. 12, s. 974–981. ISSN 0190-6011.
Dostupné na: doi:10.2519/jospt.2018.8258
28. SMITH, A. M., P. A. ALFORD, M. AUBRY, B. BENSON, A. BLACK, A.
BROOKS, C. BURKE, R. D’ARCY, D. DODICK, M. EAVES, C. EICKHOFF,
K. ERREDGE, K. FARRELL, J. FINNOFF, D. D. FRASER, C. GIZA, R. M.
GREENWALD, B. HOSHIZAKI, J. HUSTON, J. JORGENSEN, M. JOYNER, D.
KRAUSE, N. LAVOI, M. LEAF, J. LEDDY, K. MARGARUCCI, S.
MARGULIES, J. MIHALIK, T. MUNCE, A. OEUR, C. PRIDEAUX, W. O.
ROBERTS, F. SHEN, D. SOMA, M. TABRUM, M. B. STUART, J. WETHE, J.
R. WHITEHEAD, D. WIESE-BJORNSTAL a M. J. STUART, 2019. Proceedings
from the Ice Hockey Summit III: Action on Concussion. Current Sports Medicine
Reports [online]. 2019, roč. 18, č. 1, s. 23. ISSN 1537-8918. Dostupné na:
doi:10.1249/JSR.0000000000000557
29. TUOMINEN, M., M. J. STUART, M. AUBRY, P. KANNUS a J. PARKKARI,
2015. Injuries in men’s international ice hockey: a 7-year study of the International
Ice Hockey Federation Adult World Championship Tournaments and Olympic
Winter Games. British Journal of Sports Medicine [online]. 2015, roč. 49, č. 1, s.
30–36. ISSN 1473-0480. Dostupné na: doi:10.1136/bjsports-2014-093688
30. WENNBERG, R. A. a C. H. TATOR, 2003. National Hockey League Reported
Concussions, 1986-87 to 2001-02. Canadian Journal of Neurological Sciences
[online]. 2003, roč. 30, č. 3, s. 206–209. ISSN 0317-1671, 2057-0155. Dostupné
na: doi:10.1017/S0317167100002596

Autori: Jakub Kubiš, Mgr. Katarína Péliová

Dátum: 3.4.2019